Miznúce mokrade: Ochranári s vodohospodármi hľadajú cesty, ako na Dolný Zemplín vrátiť vodu

Mnohé riečne ramená a mokrade na Slovensku vysychajú. Inak tomu nie je ani na východe krajiny, v regióne Medzibodrožie. Vzácne lokality v chránenej krajinnej oblasti Latorica spolu s miznúcou vodou strácajú aj svoj život – živočíchy a rastliny, ktoré inde len tak nenájdete. Vďaka projektu Príroda pre všetkých (LIFE Natura 2000) sa pripravujú opatrenia, ktoré pomôžu vrátiť vodu do týchto výnimočných území. 

Začiatkom marca sa tím WWF Slovensko spolu s kolegami z Chránenej krajinnej oblasti Latorica a s pracovníkmi Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. vybrali do prírodných rezervácií Tajba a Tice. Tieto lokality boli pre projekt LIFE Natura 2000 vybrané ako pilotné územia na východnom Slovensku. A neboli vybrané náhodou. 

Ohrozená je korytnačka aj vzácne druhy rastlín

Zemplín sa pýši mozaikou lužných lesov, mokradí, riečnych ramien a piesočnatých lúk. Medzibodrožské lokality Tajba a Tice sú výnimočné. Obidve sú zaradené do zoznamu národných aj medzinárodných chránených území, pretože svoj domov tu nachádzajú mimoriadne vzácne močiarné spoločenstvá. 

Národná prírodná rezervácia Tajba je napríklad jedným z mála miest pravidelného reprodukčného výskytu korytnačky močiarnej. Pôvodný ramenný systém Tice, ktorý tvorí viacero chránených území, je zas domovom mnohých unikátnych vodných rastlín. Nájsť tu možno chránenú rezavku aloovitú, ktorá svojím vzhľadom pripomína tropickú broméliu a vytvára tu rozsiahle porasty. Okrem rezavky tu rastie množstvo ďalších kriticky ohrozených rastlín.

Organizmy, ktoré obývajú takýto typ mokraďových biotopov, veľmi citlivo reagujú na čoraz teplejšie a suchšie letá a zimy s nedostatkom vlahy. Opatrenia na vrátenie vody a jej zadržanie v týchto lokalitách sú preto nevyhnutné. Žiaľ, bez ich uskutočnenia sa situácia bude zhoršovať.

Zastavený život v riekach

V minulosti, pred vystavením hrádzí v 19. storočí, vtekalo do Východoslovenskej nížiny päť riek – Latorica, Uh, Laborec, Ondava a Topľa v tvare roztvorenej dlane, a vytvárali rozsiahle mokrade až po Tisu. Tie boli osídlené ľuďmi už od nepamäti. Vedeli sa však prispôsobiť dynamickému prostrediu divokých nížinných riek. Ich prepojenie s krajinou a zvieratami dokazujú archeologické nálezy korytnačích pancierov, ktoré boli používané pri rôznych obradoch a rituáloch. Ľudia v regióne Medzibodrožia nachádzali vhodné podmienky pre rybolov, chov dobytka a neskôr aj pre poľnohospodárstvo. Typickým remeslom okrem iných bolo vzhľadom na výskyt vŕb aj košikárstvo.

Po úpravách riek a najmä výstavbou ochranných hrádzí sa vývoj a pohyb riek vo Východoslovenskej nížine úplne zastavil. Fragmenty, akými sú lokalita Tajba a Tice ostali zachovalými kúskami niekdajších riečnych korýt a akýmisi obrazmi starej krajiny. Veď napríklad Tice predstavujú pôvodné koryto Tisy, ktoré tu tieklo pred 20 000 rokmi, pričom súčasné koryto je od toho niekdajšieho vzdialené až 20 km. Bývalé riečne ramená predstavujú špecifický biotop pre rôzne druhy rastlín a živočíchov, ktoré nežijú v inom type vodných ekosystémov. Keďže je však pohyb riek zastavený reguláciou, takéto biotopy už nemajú šancu vzniknúť a sú veľmi vzácne. Preto je ich ochrana a obnova veľmi dôležitá.

Keď sa odvodnenie mení na zavodnenie

V rámci projektu LIFE Natura 2000 je vo vybraných lokalitách naplánované uskutočniť viaceré opatrenia zamerané na zlepšenie podmienok v chránených územiach a ochranu cieľových druhov. Množstvo drahocennej vody v mŕtvych ramenách Tajba a Tice môže výrazne zlepšiť spleť kanálov a stavidiel, ktoré do lokalít privedú vodu z Latorice a Somotorského kanála (ten vznikol úpravou starého ramena Latorice).

Bez úzkej spolupráce projektových partnerov by to však nebolo možné. Je to totiž moment, kedy ochranárom prichádzajú na pomoc vodohospodári. Niektoré vodné stavby sa dokonca použijú na opačný účel pre ktorý boli v minulom storočí plánované: odvodňovacie kanály sa po rekultivácii využijú na vrátenie vody do krajiny. Tá sa bude z riek odoberať len počas zvýšených prietokov a voda sa v krajine zadrží v miestach, kde je jej najväčší nedostatok.

Autor: Miroslav Očadlík, WWF SK