Obnova ramien na rieke Belá – keď aj malé veci majú zmysel

Rieka, ktorej príbeh je písaný divokosťou

Žijeme v kultúrnej krajine, ktorej tvár od nepamäti menili ľudia tu žijúci.  S odstupom času pozorujeme, že tradičný spôsob hospodárenia v krajine dokáže priniesť benefity ľuďom, ale aj prírode. Na druhej strane sa však ukázalo, že iné zaužívané a zdanlivo „neškodné“ zásahy z dlhodobého hľadiska prinášajú viac problémov, ako sa predpokladalo. To sa týka predovšetkým mnohých riek u nás. Pre snahu spútať ich silu, nepredvídateľnú a často aj nebezpečnú divokosť, boli v minulosti výrazne pozmenené. Rieky ľudia napriamovali, presúvali ich koryto, prehradzovali haťami a opevňovali. To všetko v snahe získať priestor pre poľnohospodárstvo a sídla, zabezpečiť energiu, alebo ochranu pred povodňami. Niekedy však účel úprav chýbal – symbolom minulých čias niekedy bolo aj presvedčenie, že rieky môžu byť bez problémov regulované a premiestňované, lebo ľudský um musí zvíťaziť nad nevyspytateľnou prírodou.

Aj preto je v súčasnosti na Slovensku ťažké nájsť rieky, ktoré boli ponechané bez úprav. Zostali nám väčšinou menšie či väčšie úseky voľných vodných tokov. Jedným z nich je rieka Belá, ktorej rozsah voľnosti je skutočným unikátom a preto ju mnohí považujú za poslednú divokú rieku na Slovensku.

Belá je obľúbenou riekou nielen pre rybárov, ale aj vodákov, foto: Miroslav Očadlík / WWF Slovensko

Je takzvanou štrkonosnou riekou a vzniká sútokom Tichého a Kôprovského potoka, ktoré pramenia v hlbokých tatranských dolinách a v Liptovskom Hrádku sa vlieva do Váhu. Hoci značnú časť Belej je možné považovať za prírodnú rieku, aj ona bola v minulosti upravená. V prvých kilometroch od sútoku s Váhom je zregulovaná výstavbou celokorytových prahov a koryto je vedené v medzihrádzovom priestore z dôvodu ochrany intravilánu Liptovského Hrádku. V tomto úseku bolo od polovice minulého storočia, okrem úprav rieky, vyťažené aj značné množstvo štrku. S výnimkou spodného úseku je Belá lokálne upravená najmä v blízkosti mostov. Okrem lokálnych obmedzení riečnej dynamiky je Belá ohrozovaná aj inými nepriaznivými vplyvmi. Ide najmä o znečistenie vody, nevhodné postupy pri úpravách koryta v rámci popovodňových prác alebo škodlivú manipuláciu s vodou pri využívaní existujúcich malých vodných elektrární. Tie sú na ramenách alebo hlavnom koryte Belej postavené až štyri.

Prečo obnovujeme ramená na Belej

Vďaka unikátnym korytotvorným procesom a naň viazaných biotopov, kvôli zachovalým brehovým porastom a riečnej nive je krajina okolo Belej zaradená do zoznamu území európskeho významu (SKUEV0141 Belá). Obnažené štrkové lavice vznikajúce neustálym pohybom koryta rieky vyhovujú rastlinke myrikovke nemeckej. Tento vzácny ker z čeľade tamariškovité patrí k ohrozeným druhom našej flóry. Prúdivé a chladné vody Belej sú plné rýb, rybári si ju cenia aj ako významnú a obľúbenú muškársku lokalitu. Medzi dominantné druhy rýb patria hlaváč pásoplutvý , druh európskeho významu lipeň tymiánový, pstruh potočný, nájdeme tu však aj nepôvodný, no niektorými rybármi preferovaný druh, sivoň americký. Okrem rýb sú čisté vody Belej domovom stoviek druhov vodného hmyzu, rastlín a mikroorganizmov.

Obnažené štrkové lavice vyhovujú vzácnej myrikovke, foto: Karol Kaliský / Arolla Film

Na Belej vytvorila riečna dynamika mnohé ramená ktoré sú buď prepojené s riekou priamo, počas zvýšených prietokov alebo len cez priesak, čiže vodou „tečúcou“ pod povrchom. Práve tieto riečne ramená sú dôležité pri zachovaní biodiverzity a celkovej stability riečneho ekosystému. V prípade podhorskej rieky, akou je Belá, poskytujú ramená útočisko a biotopy pre ryby. Voda v hlavnom koryte je veľmi rýchla, naopak v ramenách je prúd pokojnejší. Dospelé ryby tu nachádzajú miesto pre neres a nedospelé jedince zasa útočisko pred predátormi, vrátane väčších rýb, ale aj priestor pre vlastné kŕmenie sa.

Oproti hlavnému korytu predstavujú ramená pokojné útočisko pre mnohé vodné druhy, foto: Miroslav Očadlík / WWF Slovensko

Na niektorých ramenách však boli v minulosti postavené stavby. V porovnaní s inými možno na prvý pohľad nie sú veľké, no tvoria výraznú prekážku pre drobné ryby a prirodzené prúdenie sedimentov.  Dve bariéry sa nachádzajú aj na pravostranných ramenách spodného úseku rieky, neďaleko pri obci Vavrišovo. Ich pôvod nie je úplne známy, miestni obyvatelia a oslovení experti sa domnievajú, že boli postavené v druhej polovici minulého storočia dnes už zaniknutým národný podnikom. V súčasnosti už neplnia žiaden účel, naopak - sú bariérou pre ryby a tvoria rušivý element v ikonickej riečnej krajine.

Betónové  stavby na ramenách už nemajú žiadny účel, naopak predstavujú bariéry pre vodné živočíchy, foto: Miroslav Očadlík / WWF Slovensko

Odstrániť, ale veľmi citlivo

Ramená, na ktorých chceme odstrániť bariéry, sa nenachádzajú len v chránenom území európskeho významu. Sú predovšetkým súčasťou priestoru s tradičným lesným hospodárením a vlastníctvom miestneho urbárskeho spoločenstva vo Vavrišove. Predstavujú aj obľúbené miesto pre stretávanie sa, hubárčenie a oddych miestnych obyvateľov. Z toho dôvodu bude odstránenie betónových stavieb urobené čo najcitlivejšie tak, aby nedošlo k poškodeniu okolitých porastov. Zároveň pri príprave projektovej dokumentácie, ako podkladu pre odstraňovanie, budú zohľadnené ďalšie pripomienky miestnej komunity, rybárov a ochranárov. Financie na to získala WWF Slovensko z programu Open Rivers. Vlastné búranie, vrátane správnej likvidácie a odvozu vzniknutého odpadu budú financovať súkromní darcovia z Holandskej obchodnej komory.

Odstránením sa uvoľnia ramená pre ryby, zároveň sa územie zbaví nepotrebných stavieb, foto: Miroslav Očadlík / WWF Slovensko

Obnova ramien ako jedna časť skladačky

Hoci sa odstránenie nízkych bariér na ramenách Belej môže zdať ako jednoduché, v skutočnosti musí byť predmetom komplikovaného procesu príprav a povoľovaní. V prípade spriechodňovania bariér v riekach súčasná legislatíva zatiaľ nerozlišuje proces odstraňovania nepotrebných veľkých a malých vodných stavieb. Nejasné alebo neznáme vlastníctvo nepotrebných a neúčelných vodných stavieb predstavuje dedičstvo minulosti a komplikuje proces ich odstránenia.

Proces odstraňovania bariér na ramenách Belej nám preto slúži aj na získavanie podkladov pre návrhy legislatívnych zmien s cieľom zefektívnenia procesov obnovy vodných tokov po celom Slovensku. Odstránenie bariér pri Vavrišove bude tiež dôležitým kúskom do skladačky obnovných aktivít v celom povodí rieky Belá. Tie budú predmetom práve začínajúceho projektu LIFE IP Living Rivers (Živé rieky), ktorého partnerom je aj WWF Slovensko. Rieka Belá a jej okolie je, ako jedno zo štyroch prioritných povodí, miestom fyzickej realizácie opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov a to podľa princípov ekologickej správy vodných tokov a schváleného Vodného Plánu Slovenska.