Smutný osud vlka rekordéra sleduje celá Európa. Ukončil jeho 2000 km dlhú púť pytliak?
.jpg)
Vlk dravý patrí medzi chránené živočíšne druhy. Ilustračné foto: Tomáš Hulík
Vlk zo Švajčiarska sa stal stredobodom pozornosti po tom, ako sa na verejnosť dostali informácie o jeho rekordne dlhom putovaní Európou. Cesta šelmy naprieč krajinami zaujala nielen odbornú, ale i laickú verejnosť. Všetci mladému vlčiemu samcovi držali palce, zdalo sa, že nič nemôže prekaziť jeho cestu za slobodou. Žiaľ, minulý týždeň prišli z Maďarska smutné správy.
Príbeh vlka nazvaného M237 sa začal písať v roku 2021, kedy sa narodil ako jedno zo šiestich mláďat svorky Stagias. Ešte koncom toho istého roka sa podarilo pracovníkom Úradu pre poľovníctvo a rybolov kantónu Grisons vo Švajčiarsku nasadiť mu telemetrický obojok s GPS vysielačom. Niekoľko mesiacov na to sa vlčí samec osamostatnil a vybral sa na svoju, takmer 2 000 kilometrov dlhú púť. Odčlenil sa od svojej rodiny v kantóne Graübunden a cez južné Tirolsko a Rakúsko si to namieril do Maďarska.
Sledovaný na diaľku
Vďaka špeciálnemu obojku mali odborníci príležitosť monitorovať vlka na diaľku. “Telemetria je jednou z vedeckých metód, ktorá nám poskytuje nesmierne dôležité informácie o spôsobe života divých zvierat,” povedal Branislav Tám, manážer WWF pre ochranu šeliem. Mladý vlk M237 sa najskôr zdržiaval vo svojej pôvodnej svorke a od júna 2022 do marca 2023 migroval stovky kilometrov na východ, prešiel štyrmi krajinami až k maďarsko-slovenským hraniciam. Vlk tak celkovo zdolal rekordných 1 900 kilometrov, pričom prechádzal rôznymi krajinnými celkami, dokonca sa mu podarilo prekročiť rieku Dunaj. Podľa združenia na ochranu vlkov vo Švajčiarsku GWS ide o najväčšiu vzdialenosť zaznamenanú medzi týmito psovitými šelmami v Európe.
Približne pred týždňom sa, žiaľ, v maďarskej tlači objavila informácia o tom, že zviera zahynulo. V blízkosti maďarsko-slovenskej hranice mal byť nájdený telemetrický obojok mladého vlka M237, no po zvierati sa nenašli žiadne stopy. Podľa prvých informácií maďarských orgánov sa v súčasnosti v rámci vyšetrovania zbierajú aj indície o možnom pytliactve.
Pytliactvo je vážny problém
Aj tento prípad mám ukazuje ako nesmierne dôležité sú zachovanie priechodnosti krajiny a podpora boja proti ilegálnemu lovu chránených živočíchov.
Tím WWF Slovensko v roku 2022 zosumarizoval a analyzoval dostupné informácie o trestných činoch a priestupkoch z oblasti pytliactva, porušovania ochrany rastlín a živočíchov, vrátane nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi. Počas rokov 2015-2020 došlo na Slovensku k 1 781 trestným činom pytliactva. Najčastejšie išlo o nelegálne usmrcovanie živočíchov, vrátane otráv. Obeťami boli najmä veľké šelmy ako medveď hnedý či vlk dravý a dravé vtáky, ako myšiak hôrny či sokol rároh.
WWF Slovensko v projektoch ochrany šeliem
Na rozmáhajúci sa problém envirokriminality reaguje projekt SWIPE, do ktorého je zapojených 13 partnerov z 11 krajín, vrátane WWF Slovensko. Spoločným cieľom je znížiť kriminalitu páchanú na voľne žijúcich živočíchoch zlepšením dodržiavania právnych predpisov EÚ a prispieť k zvýšenému počtu úspešne stíhaných trestných činov.
Problematike pytliactva a ochrany veľkých šeliem sa venuje aj nový medzinárodný projekt LECA. Jeho snahou je zaviesť konzistentný a účinný prístup k monitorovaniu. To by malo zabezpečiť, že v karpatských krajinách a najmä v cezhraničných oblastiach budú k dispozícii aktuálne informácie o populáciách veľkých šeliem, budú pripravené spoločné nariadenia a politiky o manažmente veľkých šeliem (najmä čo sa týka riešenia pytliactva) v rámci karpatských regiónov a podporí spoločné chápanie, znalosti a koordináciu medzi zainteresovanými stranami.
Zdroje:
https://www.kora.ch/en/news/longest-known-dispersal-of-wolf-in-europe--551
https://www.kora.ch/de/aktuell/kanton-graubuenden-sender-von-m237-in-ungarn-gefunden-554
Autor: Michaela Domanová
Projekty
