Envirokriminalita
Pytliactvo a nelegálny obchod s chránenými druhmi ohrozujú biodiverzitu
Envirokriminalita
Envirokriminalita je podľa Interpolu treťou najlukratívnejšou kriminálnou aktivitou na svete. Umiestňuje sa na prvých priečkach hneď po obchode s drogami, podvodoch a falšovaní, pričom v ziskoch predbehla aj obchodovanie s ľuďmi. Zahŕňa rôzne typy nelegálnych činností namierených voči životnému prostrediu, ako je napríklad nelegálna ťažba dreva, surovín, nelegálne nakladanie s odpadmi, nelegálny rybolov, pytliactvo a nelegálne obchodovanie s ohrozenými druhmi. Tento druh protiprávnej činnosti, predstavuje hrozbu nielen pre životné prostredie, ale v mnohých krajinách aj pre hospodársky a sociálny rozvoj.
Wildlife crime
Jednou z najzávažnejších nelegálnych aktivít v oblasti envirokriminality je tzv. wildlife crime, ktorý zahŕňa najmä pytliactvo a nelegálne obchodovanie s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Tieto aktivity predstavujú vážnu hrozbu pre biodiverzitu a mnohé druhy priviedli až na pokraj vyhynutia. Vyskytujú sa takmer v každej krajine a dotýkajú sa nielen ikonických druhov ako sú slony, nosorožce či tigre ale ohrozujú zástupcov rôznych skupín, vrátane hmyzu, plazov, obojživelníkov, rýb, stavovcov a rastlín nevynímajúc.
|
CITES je skratka pre Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Jeho cieľom je prostredníctvom kontroly obchodu prispieť k ich ochrane, keďže práve bezohľadný dopyt po niektorých druhoch takmer zapríčinil ich vyhynutie. CITES chráni približne 6 000 druhov živočíchov a 32 000 druhov rastlín, pričom predmetom kontroly obchodu sú nielen samotné druhy, ale aj ich časti alebo výrobky z nich, ako sú napr. slonovina, trofeje, kožené výrobky zo vzácnych plazov, výrobky zo vzácnych drevín, produkty čínskej medicíny atď. |
Skutočný rozsah týchto činov však nie je známy, keďže mnohé prípady ostávajú neodhalené a nenahlásené. Dôkazy zanikajú v prírode rýchlo, čo pre páchateľov predstavuje malé riziko odhalenia. Medzinárodné organizácie poukazujú na to, že za posledné dve desaťročia nadobudol „wildlife crime“ medzinárodný rozmer, neraz je prepojený na organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí, korupciu, podvody a falšovanie. Enormné zisky sa často používajú na financovanie iných kriminálnych aktivít a v niektorých oblastiach prispievajú k financovaniu lokálnych konfliktov.
Hlavnou motiváciou na páchanie týchto činov je obvykle zisk, ktorý sa zvyšuje s narastajúcim dopytom. Vzácne druhy sa lovia pre potravu, kulinárske špeciality (napr. kaviár), trofeje, vyrábajú sa z nich umelecké i úžitkové predmety, suveníry, nábytok, neraz sú súčasťou tradičnej čínskej medicíny, výživových doplnkov, kozmetiky atď. Niektoré druhy sú lovené pre šport i zábavu, alebo sú určené na domáce chovy, iné sa zase chovajú ako domáci miláčikovia. Dopyt môže súvisieť s tradíciami, chudobou, posilňovaním sociálneho statusu, túžbou po luxuse, zdraví, ale aj s nenávistnými prejavmi voči niektorým predátorom (napr. konflikt človeka s veľkými šelmami).
Nelegálny obchod má negatívne dopady nielen na biodiverzitu a populácie jednotlivých druhov, ale aj na ekosystémové služby, vplýva na rozširovanie určitých chorôb, v chudobných regiónoch prispieva k eskalácii napätia a k znižovaniu kvality života domorodých či lokálnych spoločenstiev.
Wildlife crime v Európe
Európska únia predstavuje hlavný tranzitný bod pre nelegálny obchod, najmä medzi Afrikou a Áziou, no aj jej samotní obyvatelia patria medzi významných spotrebiteľov tohto obchodu. Podľa správy organizácie TRAFFIC (2020) sú najčastejšími druhmi zaistených tovarov v EÚ rôzne medicínske produkty, plazy, ich časti a výrobky z nich, ďalej sú to vtáky, vrátane ich častí, koraly a slonovina. Nezákonný obchod s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami v EÚ predstavoval v roku 2020 minimálne 3,1 milióna EUR a oproti predchádzajúcim rokom zaznamenal nárast. Európa zohráva preto bezpochyby v boji proti týmto zločinom dôležitú úlohu.
Wildlife crime sa však netýka len exotických druhov rastlín a živočíchov, ale ohrozuje aj samotné európske druhy. Nezákonne sa obchoduje napríklad s jesetermi a úhormi, pytliactvo ohrozuje najmä veľké šelmy, dravé vtáky zase hynú často dôsledkom otráv. Nelegálnymi aktivitami sú ohrozené aj spevavce, ktorých tisícky končia každý rok na tanieroch európskych reštaurácií v podobe kulinárskych špecialít.
| Úhor európsky je kriticky ohrozená ryba s nesmierne zaujímavým životným cyklom. Jeho drobné mladé jedince sú priesvitné a preto sa im hovorí „sklenené úhory“. Obchodovanie so sklenenými úhormi je jedným z najvýznamnejších a najlukratívnejších nelegálnych obchodov s chránenými druhmi na svete, pričom nelegálne zisky v období jeho najväčšieho rozmachu boli odhadované až na 3 miliardy EUR. Vo veľkom sa konzumuje v Ázii, a to najmä v Číne a Japonsku. Jeho chov je problematický a preto takmer všetky celosvetové zásoby úhorov pochádzajú z voľnej prírody. Mladé sklenené úhory sú pašované do Ázie, kde na farmách dorastajú do veľkosti dospelých jedincov. Pytliaci dostávajú 180 až 400 EUR za kilogram od priekupníkov, pričom každý kilogram sklenených úhorov na čiernom trhu stojí 1500 EUR. Jeden kg sklenených úhorov predstavuje asi 3000 jedincov. Počas operácie LAKE zadržal EUROPOL v rokoch 2017-2018 až 3,8 tony sklenených úhorov a v rokoch 2017-2018 to bolo až 5,8 tony. Do nelegálneho obchodu bola zapojená aj Česká republika. (Viac o nelegálnom obchode so sklenenými úhormi v publikácii FATF, UNODC). |
Wildlife crime na Slovensku
Slovensko nie je v tejto oblasti výnimkou. Najčastejšími obeťami pytliactva páchaného na chránených druhoch sú veľké šelmy – medveď, vlk, rys. Lovené sú najmä pre trofeje, pre ich predátorský dopad na poľovnú zver a ako dôsledok narastajúceho konfliktu medzi človekom, hospodárskymi zvieratami a šelmami. Negatívne postoje najmä voči medveďovi narastajú aj dôsledkom početnejších stretov s človekom.
V posledných rokoch boli na Slovensku zaznamenané viaceré prípady úhynu dravých vtákov dôsledkom otrávených návnad. Páchatelia chcú takto znížiť počty dravcov, ktorým pripisujú škody na zajacoch, bažantoch, hydine alebo na domácich chovoch holubov. V minulosti boli zaznamenané viaceré prípady vykrádačov hniezd dravých vtákov. Najmä vďaka dobrej spolupráci ochranárov a pracovníkov štátnych orgánov sa podarilo túto činnosť do veľkej miery znížiť.
Významným je u nás aj nelegálny obchod s ohrozenými druhmi CITES, avšak jeho skutočný rozsah nie je dostatočne zmapovaný. Orgány vymožiteľnosti práva a orgány CITES poukazujú na to, že sme krajinou, kde dochádza aj k závažným trestným činom v tejto oblasti. Časť páchateľov kryje svoje nelegálne aktivity legálnymi chovmi a odhalenie tejto činnosti je náročné. Investigatívni novinári ako aj organizácia TRAFFIC poukázali na zapojenie Slovenska do ilegálneho obchodu s časťami tigrích tiel.
Ďalšie príklady môžete nájsť v správe WWF, ktorá okrem iného poukazuje na fakt, že škodu spôsobenú spoločnosti na chránených druhoch nik nevymáha a tresty sa pohybujú na nižšej hranici trestnej sadzby. |
Čo môžete urobiť vy
Obchodovanie s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami zahŕňa všetky fázy dodávateľského reťazca, od ich odchytu vo voľnej prírode, až po obchodovanie, dovoz, vývoz, spracovanie, držbu, získavanie alebo konzumáciu týchto druhov. Skutočnou živnou pôdou pre tieto aktivity je dopyt po produktoch, ktoré na trh prinášajú. Mnoho bežných konzumentov pritom často ani netuší, že sa na nelegálnom obchode podieľa. Nižšie vám prinášame niekoľko odporúčaní:
|
Projekt SWiPE
Témou „wildlife crime“ sa intenzívnejšie zaoberáme vďaka medzinárodnému projektu SWiPE. Projekt je zameraný na hľadanie riešení v boji s environmentálnou kriminalitou zameranou na pytliactvo a porušovanie ochrany živočíchov, vrátane nelegálneho obchodovania s druhmi. O projekte ako aj o samotnej téme wildlife crime sa môžete dozvedieť viac na projektovej stránke stopwildlifecrime.eu a v stručnoti aj na našej slovenskej projektovej podstránke.
